Úvodná lekcia 1

Milí priatelia,
vitajte v online kurze realitné právo pre realitných maklérov. Máte pred sebou študijný program, ktorý sa skladá z 12 lekcií a bonusov (tie prezradím
postupne). V jednotlivých lekciách si postupne rozoberieme kľúčové oblasti realitného práva. Začíname s témami, ktoré Vám vytvoria kvalitnú odbornú základňu, na ktorú budeme v nasledujúcich lekciách nadväzovať. Čakajú na Vás aj náročnejšie témy z právnej oblasti, ktoré sa však pokúsim podať zrozumiteľnou a jednoduchou formou. Želám Vám príjemné samoštúdium a dovoľujem si vyjadriť nádej, že sa s mnohými z Vás stretneme v budúcnosti osobne (dúfajme, že konečne aj bez rúšok…) Tento online kurz trvá 60 dní, čo je s veľkou rezervou dlhý časový úsek na kvalitné samoštúdium. Želám Vám, aby ste si ho vychutnali. Pokúsim sa k tomu prispieť čo najviac.

Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Určite nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, že obchodovanie s nehnuteľnosťami je bezprostredne späté s prevodom vlastníckeho práva, ak je predmetom sprostredkovania predaj alebo kúpa nehnuteľnosti. Už na začiatku je dôležité vysvetliť, čo možno rozumieť pod pojmom „nehnuteľnosť“. Pri pozemkoch je to viac-menej zrejmé, v otázke stavieb a budov už menej. Prevláda názor, že nehnuteľnosťou je spravidla akákoľvek stavba. Tento názor je však mylný, respektíve neúplný. Odpoveď na otázku, čo je nehnuteľnosť, dáva Občiansky zákonník. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pokiaľ ide o pozemky, nehnuteľnosťami sú všetky pozemky, bez ohľadu na ich druh, polohu, rozlohu či účelové využívanie. V prípade stavieb sú nehnuteľnosťou len tie stavby, ktoré sú spojené so zemou pevným základom. Spojenie so zemou pevným základom vymedzujú stavebné predpisy. Nehnuteľnosti, s ktorými sa v realitnej praxi stretávame najčastejšie, sú najmä pozemky, byty a nebytové (kancelárske a administratívne) priestory, ale aj rodinné domy.

Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spočíva v zmene osoby vlastníka. Jednotlivé spôsoby nadobúdania vlastníctva upravuje predovšetkým Občiansky zákonník. Ak je predmetom prevodu byt, tak aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý hovorí, aké náležitosti musí mať zmluva o prevode vlastníctva bytu.

Jednotlivé spôsoby nadobúdania vlastníctva

Platná legislatíva pozná niekoľko spôsobov nadobúdania vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam možno nadobudnúť:
zmluvou – najmä kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou a pod. dedením rozhodnutím štátneho orgánu (napr. o vyvlastnení) na základe iných skutočností – predovšetkým dobrovoľnou alebo exekučnou dražbou, či vydržaním. Osobitnou právnou skutočnosťou je aj vznik veci (najmä stavby). Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam má svoje špecifiká. Najčastejšie sa prevádzajú byty, menej rodinné domy.

Nadobúdanie vlastníckeho práva ZMLUVOU

Najčastejším spôsobom nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam je práve zmluvný prevod. Osobitosťou tohto spôsobu nadobúdania je, že vlastníctvo sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností. Kupujúci sa nestáva vlastníkom nehnuteľnosti podpisom kúpnej zmluvy, či dátumom, ktorý je v nej uvedený ako deň nadobudnutia vlastníctva. Rovnako sa ním nestáva ani dňom podania zmluvy spolu s návrhom na vklad na kataster. Vlastníkom sa stáva až vkladom, teda konkrétnym zápisom, ktorý okresný úrad (katastrálny odbor) vykoná na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Deň, kedy bol vklad urobený, je vyznačený na liste vlastníctve v rámci Časti B (Vlastníci a iné oprávnené osoby), a to konkrétne pri Titule nadobudnutia. Z hľadiska právneho, Občiansky zákonník pri nadobúdaní vlastníckeho práva zmluvou vychádza z fundamentálnej zásady rímskeho práva „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má on sám. Spomínaná zásada sa prejavuje v dvoch aspektoch. Tým prvým je, že vlastnícke právo k veci zásadne nemožno nadobudnúť od nevlastníka. Druhý aspekt spočíva v tom, že nadobúdateľ nadobúda vlastnícke právo v takom rozsahu, v akom ho mal jeho právny predchodca (pôvodný vlastník),
a to vrátane všetkých vecnoprávnych obmedzení viaznucich na veci (najmä vecných bremien).

Kúpna zmluva

Kúpna zmluva sa podobne ako väčšina súkromnoprávnych zmlúv spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Keďže sa týka nehnuteľnosti, musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je určenie predmetu kúpy a kúpna cena. Bez určenia
týchto náležitostí kúpna zmluva nevznikne (i keď nie je vylúčené, že vznikne iná zmluva). Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu včas a riadne prevziať predmet kúpy. Základnou povinnosťou predávajúceho je odovzdať kupujúcemu nehnuteľnosť a základnou
povinnosťou kupujúceho je zaplatiť kúpnu cenu. V režime všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka sa prevádzajú najmä rodinné domy, stavby a pozemky. Pokiaľ ide o prevod bytov, tento podlieha osobitnému režimu, pretože okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka sa naň vzťahujú osobitné ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Zmluva o prevode vlastníctva bytu
Nie je ničím prekvapujúcim, že v realitnej praxi sa najčastejšie prevádzajú byty. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu kataster zavkladuje len za predpokladu, že obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Tieto upravuje jednak Občiansky zákonník a jednak osobitný zákon č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Sú nimi najmä:
a. popis bytu a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu s označením čísla bytu, čísla vchodu, určenie podlahovej plochy a vybavenia bytu (ak sa prevádza nebytový priestor, tak aj popis nebytového priestoru),
b. vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku,
c. určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d. úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e. vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku
dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f. vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o výkone správy, prípadne k zmluve o spoločenstve vlastníkov,
g. úpravu práv k účelovým objektom civilnej ochrany obyvateľstva, ak také objekty v dome sú (spravidla sú uvedené na liste vlastníctva).


K samotnej zmluve a návrhu na vklad je potrebné doložiť potvrdenie správcu, že predávajúci nemá nedoplatky ani dlhy na úhradách za služby spojené s prevádzaným bytom. Náležitostí, ktoré pre kúpnu zmluvu vyžaduje platná legislatíva, je viac než dosť. Treba mať na pamäti, že katastrálne odbory posudzujú zmluvu v zmysle katastrálneho zákona. Kataster skúma najmä, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, ktoré pre ňu vyžadujú hmotnoprávne predpisy, či je úkon urobený v predpísanej (písomnej) forme, či je prevodca oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať (disponuje vlastníckym právom, ktorého výkon nie je obmedzený), či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť nie je obmedzená, či zmluva neodporuje zákonu, či tento neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom

Ak niektorá z náležitostí chýba, katastrálne konanie sa preruší, čím sa celý prepis vlastníctva zbytočne predĺži. Aby ste sa tomu vyhli, odporúčam vám, ak nemáte právnické vzdelanie alebo skúsenosti s vyhotovovaním zmlúv, aby vám kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti vypracoval právnik. Katastrálne odbory sú pri posudzovaní zmluvy veľmi dôsledné. Sám som sa vo svojej praxi stretol s odlišnými postupmi okresných úradov vo viacerých slovenských mestách. Kým niektoré katastre zmluvu bez ďalšieho zavkladajú, iné konanie o vklade prerušia, napr. z dôvodu nepresného a neúplného popisu nehnuteľnosti (stáva sa to najmä pri prevode nebytových priestorov, najmä garážových státí). Na odlišné postupy slovenských katastrov by sa dal napísať hotový manuál.

Darovacia zmluva a podstata darovania
Darovanie má na rozdiel od kúpnej zmluvy charakter bezodplatného prevodu. Podstatou darovania je bezodplatné prenechanie alebo sľúbenie prenechania majetkového prospechu bez toho, aby mal na to darca právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. V prípade nehnuteľností musí mať darovacia zmluva vždy písomnú formu a darovaná
nehnuteľnosť v nej musí byť presne určená. Darovacia zmluva býva často spojená s dohodou o zriadení vecného bremena (najčastejšie práva doživotného užívania) v prospech určitej osoby – rodič daruje rodičovský dom svojim deťom, vyhradí si však, že v ňom bude bývať a bude mať
právo bezplatného užívania až do svojej smrti. Treba si však dávať pozor na to, že darovacia zmluva, podľa ktorej by sa malo plniť až po darcovej smrti, by bola neplatná (pre rozpor so zákonom).

Vrátenie daru
Napriek tomu, že darovanie má trvalý charakter, za určitých okolností však môže dôjsť k vráteniu daru. Darca sa môže domáhať vrátenia daru v prípade, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Obdarovaný na druhej strane je oprávnený dar vrátiť, ak má vec vady, na ktoré ho darca neupozornil (darcovou povinnosťou je totiž upozorniť na vady, o ktorých vie).


Nadobúdanie vlastníckeho práva DEDENÍM
Osobitosťou tohto spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti je, že vlastníctvo k zdedenej nehnuteľnosti sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, a nie dňom povolenia vkladu na základe návrhu. Samotnému nadobudnutiu dedičstva bezpodmienečne predchádza dedičské konanie. Dedičské konanie je úradným konaním, súd ho začne spravidla na základe oznámenia matriky. Jednotlivými úkonmi v dedičskom konaní súd poverí notára, ktorý vykonáva úlohu súdneho komisára. Ak okruh dedičov, ich dedičské práva a okruh majetku poručiteľa nie sú sporné, prípadne nenastala iná okolnosť predvídaná zákonom, notár po prejednaní dedičstva vydá uznesenie o dedičstve. Toto uznesenie uplynutím 15-dňovej lehoty od jeho prevzatia nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve a tým sa dedičské konanie končí. Právoplatné uznesenie o dedičstve zo strany súdu vydané notárom je verejnou listinou spôsobilou pre zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra záznamom, v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. katastrálneho zákona.


VYDRŽANIE VLASTNÍCTVA
Aj keď je v súčasnosti inštitút vydržania pomerne v úzadí, dovolím si zmieniť sa aj o ňom. Vydržanie predstavuje spôsob nadobudnutia vlastníctva, pri ktorom sa z oprávneného držiteľa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník. Hlavným účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním možno k hnuteľným, ako aj k nehnuteľným veciam, avšak len po splnení podmienok ustanovených v Občianskom zákonníku. Osvedčiť vyhlásenie o vydržaní patrí do pôsobnosti
notárov, ktorí postupujú v zmysle Notárskeho poriadku.


Predpoklady vydržania
Na to, aby sa vydržalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, musia byť splnené viaceré podmienky.
Tieto ustanovuje zákon a musia byť splnené po celú dobu vydržania. Sú nimi:

a. spôsobilý subjekt vydržania

b. spôsobilý predmet vydržania

c. dobromyseľnosť vydržateľa
d. oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu
e. uplynutie vydržacej doby

Spôsobilým subjektom vydržania (vydržateľom) môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo (fyzické osoby, právnické osoby, ale aj štát). Vydržaním možno nadobudnúť vec do podielového, ale i bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vydržania sú však vylúčené veci, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníckeho práva alebo ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených osôb. Vydržať však možno len celú vec, nikdy nie iba jej časť.

Za najproblematickejší predpoklad vydržania považujem podmienku oprávnenej držby. V zmysle ustálenej praxe sa za oprávnenú držbu považuje nakladanie s vecou ako so svojou vlastnou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí; je
teda objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Ak podmienka dobromyseľnosti nie je splnená, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nenadobudnete.

Všetky uvedené podmienky vydržania musia byť splnené nepretržite počas zákonom stanovenej doby. Táto je v prípade nehnuteľností (a práv zodpovedajúcim vecnému bremenu) 10 rokov. Do tejto doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Preukazovanie podmienok vydržania
Pri osvedčení vyhlásenia o vydržaní je potrebné uviesť podstatné okolnosti o držbe, týkajúce sa predovšetkým jej doby, oprávnenosti a nepretržiteľnosti. Prínosné na tento účel sú nájomné zmluvy, ale aj obyčajné dohody s predchádzajúcimi vlastníkmi, aj keď nezavkladované.
Notárovi treba predložiť všetky dôkazy, ktoré osvedčované skutočnosti potvrdzujú. V zmysle Notárskeho poriadku sa vyžaduje aj kladné vyjadrenie obce, v katastrálnom území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, kladné vyjadrenie posledného vlastníka zapísaného v katastri
nehnuteľností (prípadne jeho právnych nástupcov) a kladné vyjadrenie správcu nehnuteľnosti, ktorým je napr. Slovenský pozemkový fond, ak ide o pozemky neznámych vlastníkov. Následne notár vyhotoví oznámenie, ktoré sa zverejní v obci a na notárskom úrade. Súčasťou tohto oznámenia je výzva, aby každý, kto sa cíti byť dotknutý vo svojich právach, podal do 60 dní odo dňa zverejnenia svoje námietky. Až po dodržaní tohto postupu môže notár vydať osvedčenie o vydržaní, na základe ktorého zapíše vlastnícke právo k vydržanej nehnuteľnosti záznamom. Nadobudnúť vlastníctvo vydržaním nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Dobromyseľnosť
Pri vydržaní je najviac problematické posúdenie oprávnenosti či dobromyseľnosti držby. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, musí byť objektívne. Dobrú vieru bude potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu, za ktorých by držiteľ (pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú od neho možno vyžadovať) mal alebo mohol mať prípadné pochybnosti o existencii svojho práva. Nestačí teda len jeho vnútorné presvedčenie, že je vlastníkom. Ak sú mu alebo musia byť známe
skutočnosti, ktoré jeho vlastníctvo dôvodne spochybňujú a svedčia v prospech vlastníctva inej osoby, podmienka dobromyseľnosti nebude splnená.


Nadobudnutie vlastníckeho práva k (vzniknutej) stavbe

Vytvorenie novej stavby je osobitným spôsobom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. S odkazom na ustanovenie § 46 ods. 3 katastrálneho zákona sa vlastnícke právo k novovytvorenej stavbe zapíše do katastra nehnuteľností záznamom, a nie vkladom, ako by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať.


Katastrálny zákon hovorí, že ak ide o stavbu, ktorej už bolo pridelené súpisné číslo, do katastra bude ako vlastník zapísaná osoba uvedená v rozhodnutí o udelení súpisného čísla, pokiaľ sa nepreukáže niečo iné. Pokiaľ by však išlo o stavbu, ktorej súpisné číslo ešte nebolo udelené, ako
vlastník sa do katastra zapíše osoba, ktorá je uvedená v kolaudačnom rozhodnutí.


Za zmienku tiež určite stojí otázka zápisu vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe. Na to, aby takáto stavba bola vôbec do katastra zapísaná, kataster vyžaduje predloženie právoplatného stavebného povolenia, geometrického plánu a znaleckého posudku o stupni rozostavanosti, pričom ako vlastník sa zapíše osoba, ktorá je zapísaná v právoplatnom stavebnom povolení.


V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že viaceré aplikačné problémy vyvstávajú pri stavbe realizovanej a dokončovanej za trvania manželstva. Súdna prax zastáva názor, že ak s realizáciou stavby (napr. rodinného domu) začal jeden z manželov pred uzavretím manželstva, z hľadiska
posúdenia, kto je vlastníkom stavby, bude dôležité zistiť, či manželia za trvania manželstva už len dokončovali úpravu stavby, ktorá existovala pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva stavbu spoločne „tvorili“. Posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je otázkou právnou, ktorú je kompetentný posudzovať výlučne súd (a nie znalec, napriek tomu, že určuje stupeň rozostavanosti). Okamih vzniku stavby je viazaný na okamih vzniku prvkov dlhodobej životnosti stavby (ktorými sú najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodištia, príp. iné prvky, ktoré charakterizujú stavbu v zmysle právnom). Zjednodušene
povedané, stavba (v právnom zmysle slova) vzniká, len čo sú vytvorené prvky dlhodobej životnosti. Pre určenie toho, kto je vlastníkom, nie je v tomto prípade rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Ak stavba nadobudla prvky dlhodobej životnosti až
za trvania manželstva, vlastníkmi tejto stavby sú obaja manželia.

Nadobúdanie vlastníckeho práva DRAŽBOU

Dražba je pojmom, ktorý sa veľmi často spája s nehnuteľnosťami. Nie každý však vie, že z právneho hľadiska existujú dva typy dražieb, a to dobrovoľná dražba a exekučná dražba. Medzi jednotlivými druhmi dražieb sú veľké rozdiely, napr. v osobách, ktoré sú oprávnené podať návrh na vykonanie dražby, osobách, ktorí sú oprávnení vykonať dražbu – dražobníkoch, ale aj v spôsobe ukončenia dražby a pod.

Dobrovoľná dražba
Dobrovoľná dražba je verejné konanie mimosúdneho charakteru, ktorého cieľom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby. Jedným z možných predmetov dražby je aj nehnuteľnosť. Podstatu a priebeh dobrovoľných dražieb upravuje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách.


Dobrovoľná dražba sa začína z iniciatívy navrhovateľa. Navrhovateľom je vo väčšine prípadov záložný veriteľ, t.j. osoba, v prospech ktorej je záložné právo zapísané na liste vlastníctva nehnuteľnosti. Ďalšími osobami, ktoré môžu navrhnúť dražbu, sú vlastník predmetu dražby (nehnuteľnosti) alebo iné osoby, ktoré určujú osobitné predpisy.


Priebeh dobrovoľnej dražby

Dražba sa otvára vyvolaním. Obsahom vyvolania je označenie a opis predmetu dražby a jeho cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Následne účastníci začínajú predmet dražby dražiť tým spôsobom, že robia vyššie podanie (prihadzujú). Dražba sa končí tak, že licitátor ešte raz oznámi posledné podanie a po tretej výzve na prihodenie vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Udelením príklepu je dražba ukončená. Ak vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo predmetu dražby udelením príklepu. Vydražiteľ teda nadobúda vlastnícke právo už príklepom licitátora a nie až vkladom do katastra nehnuteľností.


Po ukončení dražby nehnuteľnosti a po zaplatení jej ceny zašle dražobník jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu. Katastrálny odbor okresného úradu zapíše záznamom zmenu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vydražiteľa.


Exekučná dražba
Exekučná (nútená) dražba je jedným zo spôsobov, akým sa voči dlžníkovi vykonáva exekúcia. Navrhovateľ, ktorý chce uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti dlžníka, musí mať v prvom rade právoplatný exekučný titul (napr. vykonateľné rozhodnutie súdu, notársku zápisnicu a pod.).


Exekučná dražba sa začína na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z vykonateľného rozhodnutia. Návrh doručí oprávnený exekútorovi, ktorý si následne vyžiada od miestne príslušného súdu poverenie na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti. Priebeh exekučnej dražby a jej výsledok podlieha schváleniu súdu. Podstatu a priebeh exekučných dražieb upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).


Priebeh exekučnej dražby
Exekučnú dražbu nehnuteľnosti vedie exekútor. Záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní pred začatím dražby ako zábezpeku zložiť polovicu najnižšieho podania. Po zložení zábezpeky exekútor vyzve záujemcov, aby dražili. Dražba sa začína od stanoveného najnižšieho
podania a koná sa dovtedy, kým účastníci dražby robia vyššie podania (prihadzujú). Výška ceny vydraženej nehnuteľnosti nie je ničím obmedzená.


Exekútor udelí príklep tomu, kto urobil najvyššie podanie. Na zaplatenie najvyššieho podania určí exekútor lehotu, ktorá sa začína dňom udelenia príklepu a nesmie byť dlhšia ako dva mesiace. Udelenie príklepu následne podlieha schváleniu súdom. Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti
ku dňu udelenia príklepu. Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd okresnému úradu na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou. Katastrálny odbor okresného úradu zapíše zmenu vlastníka nehnuteľnosti záznamom.


Pár slov na záver

Milí priatelia, aj keď sa vám možno táto lekcia zdala troška teoretickejšia, jej obsah bol daný témou, ktorá vám v budúcich lekciách pomôže lepšie pochopiť dôležité súvislosti. Ostatné lekcie sú orientované viac na prax a aplikačné problémy, ktoré riešite. Budúca lekcia sa bude týkať jednotlivých foriem vlastníctva.

0 Comments

Leave a reply

Kontaktujte nás

Bohužiaľ žiaden operátor nie je dostupný, ale môžete nám poslať email na ktorý Vám budeme čoskoro reagovať.

Odosielam

©2021 Zaxo and Prom Real

or

Log in with your credentials

Forgot your details?